… vedeckej, didaktickej a tréningovej literatúry. Väčšina príbehov – najmä pokiaľ ide o menšie deti – je inojazyčná. Preto potrebné si na terapeutické účely zaobstarať alebo vytvoriť vlastný preklad. Optimálne so zachovaním umeleckých kvalít.

Možno však tiež siahnuť po sfilmovaných príbehoch skutočných historických postáv, ktoré čelili tejto životnej výzve, ako je napríklad Oscarmi ovenčený film Kráľova reč (2010) o budúcom kráľovi britského impéria Jurajovi VI. a jeho rečovom terapeutovi z Austrálie. Keďže rečový terapeut používal na tú dobu dosť nekonvenčné, ale zároveň vysoko účinné terapeutické postupy, dielo má čo povedať nielen súčasným terapeutom ale aj ich pacientom čeliacim zajakavosti. Týmto zároveň ďakujeme kolegovi z projektu Biblioterapia.sk z Maďarska, školskému logopédovi, dabingovému hercovi a učiteľovi maďarského jazykaAttilovi Sturczovi, ktorý má bohaté skúsenosti s deťmi so zajakavosťou až do tej miery, že tieto deti sú vďaka jeho krúžku dramatoterapie spôsobilé verejne vystúpiť a hrať (viď videozáznam z javiskovej verzie). Taktiež z tohto diela čerpal námety na svoju prax. Ďakujeme.

Zároveň by sme na tomto mieste dali ešte jednu dôležitú súvislosť, keď je diagnostikovaná zajakavosť psychogénne podmienená. Jedna naša študentka na vyučovaní zdieľala vzácny inšpiratívny príbeh z vlastnej skúsenosti, v ktorom sa dievča – keďže o hroznej skúsenosti, ktorá spustila jeho zajakavosť v detstve, nemohlo s nikým hovoriť – naučilo si pomôcť samo a to tak, že sa z daného zážitku a bolesti vyspievalo. Vložilo svoj zážitok do hudby. Kým hralo, žážitok, o ktorom nemohlo hovoriť, pre seba aj pre ostatných bezpečným spôsobom postupne zo seba uvoľnovalo a transformovalo.

Ak je životná udalosť tak náročná, že na jej pomenovanie alebo zvládnutie chýbajú slová, čo väčšinou býva pri veľkých stratách, alebo keď sa reč obrazne povedané „zasekne“ a nie je možné verbálne pokračovať ďalej, možno v biblioterapii ponúknuť aj možnosť „symbolického vyrozprávania“ osobného príbehu vo zvukovej rovine pomocou „vy-hmkania“, „vy-tralalá-kania“ alebo akoby vo svojej vlastnej neznámej akoby cudzej reči a podobne, atď., čo sú techniky práce s hlasom, pričom ešte z pohľadu biblioterapie nejde o oblasť recitácie. Na účel hlbšej práce sa odporúča sa mať absolvovaný aspoň jeden výcvik určený pre psychoterapeutov v niektorom zo psychoterapeutických smerov.

Alebo – ak je to možné, je možné zážitok vyrozprávať ako príbeh pomocou „zakliatych alebo zatajených postáv“, pričom opäť – viac ako technika – je tu najdôležitejší bezpečný terapeutický vzťah a prostredie, v ktorom a ako sa to deje, hravosť. Nielen na uvoľnenie emočného náboja spojeného so zážitkom, ale aj na následné presunutie pozornosti na iné obsahy vlastného životného príbehu, ktoré sú posilňujúce a ozdravné. Píšeme o tom napríklad s kolegynkou Majkou Vaškovou v príspevku o písaní scenára v biblioterapii.

A napokon – ako sa utvára bezpečné prostredie, sa dúfam už čoskoro dozvieme v pripravovanom interview s kolegynkou Katarínou Šurdovou, ktorá mala prednášku na túto tému na konferencii o umeleckých terapiách organizovanú Anima Mundi uplynulý rok 2025 v Bratislave.